necely hreben Nizkych Tatier

Idem? Idem! Rezervujem telefonicky ešte dve miesta. Rozmyslam, aky batoh si zoberiem. Vyhrava Tomasov. Den pred odchodom mam zasa dilemu v potravinach. Napokon sa ukaze, ze som zjedla len tretinu jedla. Kila navyse. Dopravou vlak - bus konecne dorazime do Liptovskej Luznej. V tejto malebnej dedinke pod horami zacnu z rozhlasu vychadzat libive tony pohrebnej sluzby. Zomrela nejaka teta. V kutiku duse dufam, ze aj ak zhyniem na horach, nebudu mi hrat takuto depresivnu hudbu s miestneho rozhlasu s textom o umrti mladej studentky.

Vyrazame. Mali pravdu, najtazsi je zaciatok, skoro som dusu vyplula. Vyhlad stal za to. Este 3 hodinky a sme tam. Po tom, ako si moje ramena a kolena uvedomili, kde su a zacali protestovat, som si uz lebedila v utulni (ano, tak sa to vola). Velky, ale fakt ze velky caj za euro. Vybalujeme, jeme a s pouzitim bolestnych citosloviec si vyzuvame topanky. Vecer zahajujeme particku olympijskeho faraona, ked uz je ta olympiada. Prehrala som. Ideme spat. Samozrejme som spala skoro na konci izby a sla som v noci na wc. Jedina vec, kvoli ktorej sa oplatilo vyliezt z vyhriateho spacaku, boli tie hviezdy. Prenadherne hviezdy, ja, mozno niekde medved a neskutocna zima.

Zevraj 8 hodinova tura. Mozete mi zacat pisat zavet. Vsetci sme sa modlili, aby neprsalo. Asi malo, zmokli sme ako mysi. Videli sme ale trikrat skupinku kamzikov. Videla som ich prvykrat a skoro som ich odplasila, ako som zviskla od radosti. Peto este z neviem akeho zdroja energie vyspevoval pesnicky. S vycerpanim a z poslednych sil captam ku chate na Chopku. Zachranuje ma kapustinca, caj a borovicka s horcom. Stale prsi. Jedna skupinka chce vyliezt na Dumbier. Videli hlmlu a este viac zmokli. My tri baby sme sa zobrali a futasili do Stefanicky na teplu sprchu. Ani ta studena mi nakoniec nevadila. Zmokli sme tak, ze sa to uz viac ani nedalo. Susime veci a cakame na ostatok mokreho osadenstva. Zacinam pocitovat kolena. Teple jedlo do bruska. Velmi mila, ziva a vtipna casnicka. Vymyslame nejaku srandu pre kamosku - Zuzku, ma meniny. Spravime jej mini stopovacku, pocas ktorej ziska klobasu a keksik a privesok plesnivca. Vecer diskutujeme o moznej ceste domov, hrame zase faraona. Neskor sa dozvedame, ze jeden parik od nas sa rozhodol posunut svoj vztah a zasnubili sa. Na Chopku. Dalsia radostna sprava.

Rano sa zobudzame s krasnym pocitom - neprsi. A dokonca svieti slnko. Po ranajkach a lá krupicova kasa sa vydavame na cestu. Este 2a pol hodiny do Certovice. Fuka jak sproste, nebyt toho ruksaku, poletujem niekde medzi Dumbierom a Certovicou. Ku koncu sa pocasie umudri. Pri pohlade na motorest Certovica sa tesime a pridame do kroku. Palacinky. A bus priamo domov.