pondelok 24. februára 2014

ladies weekend in Budapest

Moja nerozhodnosť zaúradovala aj tu a bookovala som si lístky na bus necelých 24 hodín pred odchodom. Každá mala niečo doniesť aj na cestu, čím väčšie percento, tým lepšie. Navštevujeme samošku pri stanici a s borovičkou a s vínom nasadáme do busu. 
Autobus krásny, s monitormi, pre náladu som si pustila Crazy, stupid love, kde je "telo ako z photoshopu".
Do usmoklenej Budapešte prichádzame okolo pol jedenástej, víta nás Bibina kamoška Ildi. Býva zopár zastávok metrom ďalej. Po dlhom čase si užívam cestu metrom, aj keď najstaršom na európskom vnútrozemskom kontinente. 
Ildy býva v strašne starom baráku (vlastne ako celá Budapešť, vraj ich stavali slováci). Majú kilometrové stropy a veľké, studené miestnosti. Po úvodnom drinku o druhej padáme do spánku. 
Zobúdzame sa plné elánu preskúmať toto hlavné mesto južných susedov. Vyteperíme sa pre obedom, lebo....lebo kombinácia káva a cigarety.
Pozeráme najprv Pešť, ja sa teším na Budu. Cestou sa zastavujeme pri ZOO, cirkuse a termálnom jazierku s kačkami. Sme aj svedkami odtiahnutia auta.
Budapešť je známa svojou historickosťou, kam človek pozrie, tam monument. Neviem doteraz, kam to všetko vpratali. Pri Duna(ji) navštívime palacinkáreň s príchuťami od výmyslu sveta. Predávkovala som sa nutelou. 
Ďalší plán - spáliť nabrané kalórie po tone palaciniek sa nestretol s úspechom, no napriek tomu sme absolvovali stairway to...castle. A myslím, že sme nemali čo ľutovať. Bol nám ponúknutý krásny výhľad na mesto. Popíjame ochutené pivká a komentujeme okoloidúcich zahraničných turistov.
Keď už sme boli tu hore, treba navštíviť aj galériu. Netušila som, že maďarské umenie je také vtipné. Miestami sme chytili záchvat smiechu a tetušky potom na nás zvláštne pozerali. Nakoniec nás vyhnal oznam v niekoľkých jazykoch (aj v slovenčine !!), kde nás prosia, aby sme opustili priestory galérie.
Vyjdeme do už tmou zahalenej Budapešti a kocháme sa výhľadom na svetielkujúce mesto. Je čas ísť domov...a na párty! 
Po vyparádení o polnoci zahajujeme útok na kluby. Dorazíme do jedného, ktorý vypadá jak dom. Plnší už byť nemohol. Okolo pol štvrtej odchádzame skoro triezve, lebo nikto s tých milión ľudí, čo tam bolo nám nechcel kúpiť drink. 
Vstávame okolo jedenástej s tým, že už nič nepochodíme a ideme do obchodov kúpiť suveníry a minúť posledné forinty. Po pár hodinách odchádzame so žltým busom domov. 




tu sme bývali ((:




ZOO


neviem, koho socha to bola, ale nazvali sme to Voldemort ((:

...bratia a sestry v Kristu 




moja obľúbená budapeštianska stavba

úžasná kombinácia v palacinke - ovčí syr a nutela omnomnom

výhľad z hradu

a spolu (: