Náš prvý oficiálny roadtrip. Účasť na ňom som si vypýtala od našich ako odmenu za zmaturovanie. Netušila som, že krajina, ktorá "opakuje" nielen názvom, ale aj vlajkou od našej krajiny, môže byť tak neskutočne rôznorodá a zaujímavá. A v jednom od Slovenska neopakuje: nemáme more!
V Slovinsku si každý nájde, to, čo chce. Na severe krásne Julské Alpy, v strede zaujímavá Ljubljana (Ľubľana) a na juhu 47 km pobrežie...teda aj more s kamennými plážami a typickými prímorskými mestečkami (Portorož).
Len tak sme sa tam vybrali, veď čo - celé prázdniny pred sebou, treba začať niečím zaujímavým. Škoda len, že väčšinu času pršalo a bolo škaredé počasie.
Slovinsko je rozlohou menšie ako naše Slovensko (20 251 km²). Dokonca má cca 5-krát menej obyvateľov. Platia už eurom, ceny sú celkom v pohode, aj keď to niekedy preháňajú.
Ako sme zistili, Slovinci nepoznajú Y (šťastní to ľudia!)a ani X (sme zistili, keď sme videli jednu upútavku na film "Seks v meste")a myslím, že ani CH. Úradným jazykom je slovinčina, ale dorozumeli sme sa aj slovensky i rusky (slovanské jazyky sa nezaprú), ale dá sa aj po anglicky či francúzsky.
Najviac ma však prekvapil prechod medzi Alpami, vnútrozemím (Ljubljana) a morským prostredím. Hlavne už samotný fakt, že do takej malinkej krajinky sa toto všetko zmestí. Kým v Ljubljane sme sa schovávali pred dažďom pod bukmi a lipami, v Portoroži sme sa nevedeli vynadívať na orchidey, figovníky, olivovníky a aloe. Srandisti...
Ešte sem hodím niekoľko nezabudnuteľých spomienok, snáď si už vytvoríte nejakú tú predstavu o Slovinsku:
Prespávačka v aute v Ljubljane na parkovisku pred domami. Draci. Digitálne WC v McDonalde v Maribore. Lepega. Tliekané aleluja na svadbe v katedrále so strašidelnými plastickými dverami. Bosý bezdomovec v daždi. Obedovanie pod klenbou. Takmer pád Majky na schodoch a vraj moje zachránenie jej života. Lezenie na pomníky. Orchidey. Raňajky na móle za sprievodu zobúdzajúceho sa mesta Portorož. Skalný hrad. Majkine prebúdzania aj facky. Konečne krásne počasie. Haluzenie na hojdačkách a zbieranie mušlí. Obrovské porcie zmrzliny. Úzke uličky. Chodenie naboso po Koperi. Krupicová kaša. Nudaplavci. Kozie mlieko. Nočné kúpanie sa v mori a následné zistenie, že nám vlastne o pol desiatej večer ani nieje zima. Krásna vôňa prímorských mestečiek. Ohrozovanie života s frisbee. 34ky. Naježená mačka. Temperamentní Taliani v autách a na cestách. Francúzština a trapas v lekárni. Dlažobné kocky a šialené teplo. Stratení v preklade v Terste. Nádherná jaskyňa (je v UNESCO) a Zuzkine lipicany. Smer Alpy a nostalgia za morom. Krutý dážď, zahmlené predné sklo a nikde sa nekončiace serpentíny. Hľadanie ubytka a porovnávanie vysokohorských cien. Nájdenie ubytka a pocit vytúženej spokojnosti. Milá teta a ešte milšia jej asi trojročná dcérka, v ktorej sme prebudili športového ducha s obyčajným balónom plus výraz na jej šťastnej tvári na nezaplatenie. Koštovka domáceho produktu a karty. Nočný babský pokec. Ranný výlet do Álp a zistenie, že jeden známy tu zahynul. Prechádzka po lesnej cestičke ku vodopádu. Odlomené kusy štítu. Úplne iný vzduch. Konečne nám počasie praje. Kurz žonglovania. Výhľad pre bohov. Vylehnenie sa na vysokohorskej tráve a psychotest s migrujúcimi obláčikmi. Opúšťanie Ápl, smer domov a nostalgia. Strašné teplo v aute. Kačičky a retardovaná labuť. Roztopená zmrzlina. Dialnice a samé euro drobáky. Paštikári (my) pri pumpe. Ďalšie teplo. Hranie badmintonu na slovinsko-maďarských hraniciach. BÖ. Blíženie sa domov a totálna únava. Lúčenie sa v Petržalke. Odprevadenie domov, sprcha a konec...
to cervene som ja (:
