Môj otec býva pár kilometrov od Norimbergu. Pracuje tam. Tak sme ho teda išli pozrieť. Podľa opisu, že býva v rekonštruovanej pivnici, som si to, popravde, nevedela moc dobre predstaviť. Na vlastné oči som sa však presvedčila, že ten, kto mal tento nápad, bol génius. Premeniť necelých 30 štvorcových metrov na komplet ubytovanie mi vyrazilo dych. Po otázke, akú voňavku doma používa, na mňa otec nechápavo pozrel som slovami "Akurát som dopral". O tom, že v Nemecku sú nielen lacnejšie, ale aj kvalitnejšie produkty, som sa presvedčila hneď niekoľkokrát.
V jeho doslova rajskej záhrade bolo veľmi príjemne. Vonku bolo cez 30°C, no vnútri príjemný chládok.
"altánok", iba tam sme chytali ako-tak wi-fi (:
Prichádzame do malebnej dedinky krátko poobede. Po vybalení s zoznámení sa s domácimi ideme na ochutnávku origoš bavorského piva do miestnej írečitej krčmy. Zistili sme, že bavorský dialekt je úplne iný ako "obyčajná" nemčina a rozumeli sme asi každé piate slovo.
Pristupujeme k rozvrhnutiu dní. Sme tu päť dní. Chceme určite vidieť Norimberg a Mníchov (aj keď ten som už videla, ale BMW múzem som ochotná kvôli bratovi navštíviť aj druhýkrát, okrem toho bolo zadarmo ;)).
Nedeľu sme zasvätili vode, presnejšie blízkemu jazeru. Oco mal náhodou v tom bytíku nejaký čln, tak sme ho využili. A spravili sme dobre. Jazero mi pripomenulo Štrkačku pri Ivanke pri Dunaji, kde sme chodievali ako deti. Samý piesok a borovice.
Bavorské slniečko je rovnako účinné ako naše Slovenské a zákazy sa porušujú aj tu. V celom areáli boli tabule, ktoré hlásali zákaz opekania, no pri pohľade na komíniky roztrúsené po celom brehu asi ľudia na to nejako nedbajú.
Pondelok. Norimberg. Chceli sme vidieť aj to známe miesto, odkiaľ istý pán zdvíhal pravú ruku a čosi strašne kričal, ale moc sme nechceli pichať do osieho hniezda, tak sme to nechali tak. Norimberg mal aj bez toho čo ponúknuť.
Aj nám občas poprchalo, tak sme sa museli schovať v niektorom z obchodov. Raz to bolo jedlo, potom mega obchod s Legom. Útok na peňaženky zahájený.
to by nebolo bavorského mesta, ak by tam nepredávali klobásky
fontána, ktorá vás "obkolesí" (:
hlavná železničná stanica
..aj ihrisko sme našli (:
Deň tretí: Mníchov. Toto je oveľa väčšie mesto, no kedže ja som tam už predtým bola, tak som zhruba vedela záchytné body. Plus som tam mala spolužiačku z výšky, s ktorou sme sa aj neskôr stretli.
Najväčší problém oboch miest je parkovanie. Narozdiel od Norimbergu, kde sme vychytali zadarmo parkovanie na celý deň, v Mníchove sme blúdili dobrú hodinu, aby sme našli výhodné parkovisko. Hlavným programom dňa bolo BMW múzeum a Olympiapark, ktorý je hneď za ním. V BMW múzeu sa premáva týpek aspoň raz za deň na motorke, hore dolu po schodoch. Toto mi tí dvaja nechceli veriť, až dokým to neuvideli na vlastné oči.
olympiapark
zrejme ubytko pre športovcov
...keď sme počuli rev motorky, museli sme to hneď skontrolovať
kto by to bol povedal, že asi o pol roka bude mať vlastné (: ale konkurenčnú Audi
najznámejšia mníchovská stavba a námestie. viac ľudí tam už asi nemohlo byť
Deň posledný. Pred odchodom sme museli absolvovať jazdu na koni. V dedine sa totiž nachádzajú aspoň dva ranče, kde si môžete zajazdiť na koníkoch. Na moje počudovanie som ujovi nemcovi a otcovi rozumela úplne všetko, keď sa spolu rozprávali po nemecky. Koníkovi sa však moc nechcelo, stále chcel žrať trávu.
Ešte obed a fertig! Smer domov. Zbohom koníky, skvelé pivo, kvetinové záhony na kruháčoch, lacné potraviny a čisté ulice! (;
