necely hreben Nizkych Tatier

Idem? Idem! Rezervujem telefonicky ešte dve miesta. Rozmyslam, aky batoh si zoberiem. Vyhrava Tomasov. Den pred odchodom mam zasa dilemu v potravinach. Napokon sa ukaze, ze som zjedla len tretinu jedla. Kila navyse. Dopravou vlak - bus konecne dorazime do Liptovskej Luznej. V tejto malebnej dedinke pod horami zacnu z rozhlasu vychadzat libive tony pohrebnej sluzby. Zomrela nejaka teta. V kutiku duse dufam, ze aj ak zhyniem na horach, nebudu mi hrat takuto depresivnu hudbu s miestneho rozhlasu s textom o umrti mladej studentky.

Vyrazame. Mali pravdu, najtazsi je zaciatok, skoro som dusu vyplula. Vyhlad stal za to. Este 3 hodinky a sme tam. Po tom, ako si moje ramena a kolena uvedomili, kde su a zacali protestovat, som si uz lebedila v utulni (ano, tak sa to vola). Velky, ale fakt ze velky caj za euro. Vybalujeme, jeme a s pouzitim bolestnych citosloviec si vyzuvame topanky. Vecer zahajujeme particku olympijskeho faraona, ked uz je ta olympiada. Prehrala som. Ideme spat. Samozrejme som spala skoro na konci izby a sla som v noci na wc. Jedina vec, kvoli ktorej sa oplatilo vyliezt z vyhriateho spacaku, boli tie hviezdy. Prenadherne hviezdy, ja, mozno niekde medved a neskutocna zima.

Zevraj 8 hodinova tura. Mozete mi zacat pisat zavet. Vsetci sme sa modlili, aby neprsalo. Asi malo, zmokli sme ako mysi. Videli sme ale trikrat skupinku kamzikov. Videla som ich prvykrat a skoro som ich odplasila, ako som zviskla od radosti. Peto este z neviem akeho zdroja energie vyspevoval pesnicky. S vycerpanim a z poslednych sil captam ku chate na Chopku. Zachranuje ma kapustinca, caj a borovicka s horcom. Stale prsi. Jedna skupinka chce vyliezt na Dumbier. Videli hlmlu a este viac zmokli. My tri baby sme sa zobrali a futasili do Stefanicky na teplu sprchu. Ani ta studena mi nakoniec nevadila. Zmokli sme tak, ze sa to uz viac ani nedalo. Susime veci a cakame na ostatok mokreho osadenstva. Zacinam pocitovat kolena. Teple jedlo do bruska. Velmi mila, ziva a vtipna casnicka. Vymyslame nejaku srandu pre kamosku - Zuzku, ma meniny. Spravime jej mini stopovacku, pocas ktorej ziska klobasu a keksik a privesok plesnivca. Vecer diskutujeme o moznej ceste domov, hrame zase faraona. Neskor sa dozvedame, ze jeden parik od nas sa rozhodol posunut svoj vztah a zasnubili sa. Na Chopku. Dalsia radostna sprava.

Rano sa zobudzame s krasnym pocitom - neprsi. A dokonca svieti slnko. Po ranajkach a lá krupicova kasa sa vydavame na cestu. Este 2a pol hodiny do Certovice. Fuka jak sproste, nebyt toho ruksaku, poletujem niekde medzi Dumbierom a Certovicou. Ku koncu sa pocasie umudri. Pri pohlade na motorest Certovica sa tesime a pridame do kroku. Palacinky. A bus priamo domov.  

moj vysneny splav. Vltava.

Od marca sa tesim ako male decko. Par dni pred odchodom mi ale dost ludi povedalo, ze nepojdu. Ideme nakoniec 8mi. Vyrazame a zihame si to po Rakusku. Trpneme, ci nam zoberu papiere kvoli deravej olejovej vani. Rakusaci su svine. Cestou si nase dve auta zdeluju infosky cez vysielacku. Zastavka mala byt v Budejoviciach v pivovare. Nestihli sme to o 15 minut. Tak ideme do cajovne, kde sme boli aj minuly rok. Tento raz sme ochutnali aj vodnu fajku. Vynikajuce caje a fajka. Blaho nad blaho, ani odist sa nam nechcelo. Este popozerame Budejovice a prichadzame do kempu za tmy. Staviame obrovsky 6miestny stan. Otvara sa flasa borovicky. Toho vecera som sa asi 13-krat dotackala k zachodu, ze mi treba. 13-krat! Pocitali mi to.

Splavujeme z Vyssiho Brodu. Ludi jak nasranych. V brutal teple sa snazime nafukat lode. Nakoniec sa nalodujeme a po par lodnych metroch si objednavame drinky v pojazdnom lodnom bare. Tri a jeden zadara. No nekup to. Sme na rafte v zenskom zlozeni plus Tomas ako kapitan. Hop - hop! Prekonavame s lahkostou jezy. Cestou sa zdravime a ponukame borovicku kadekomu. Splavujeme smerom ku kempu. Já jsem ostuda tramperuuu. Raft sa vyloduje a cakame na posadku kajaku v zlozeni Mato a Janci. Dlho nic, medzicasom prisli Ivan s Evkou. Popijame znamy cesky napoj a pospevujeme si. Mato hadze mobil o stol od nervov, ze sa mi draha nevedela dovolat. Dopijame borovicku spolu s jednym Cechom, ktory si ku nam prisadol. Ma najlepsie tetovanie - kruhy. Tento mily punkac u nas aj prespal. Tomas s nim uzavrel vyhodny obchod - krabicka Cameliek za tabatierku Camel.

Kedze vecer s Cechom, mimochodom Martinom, naviazala rec aj Janka, isla s nim do lode. Umelohmotnej. Jeho brat siel zase do raftu. Musime fotit reprezentacne fotky s prilbou. Jezy, same jezy. Party party ludia, slniecko a pohoda. Krumlov moj milovany, teraz z vodnej perspektivy. Som na lodi s Tomaskom. Ze stretneme sa za Krumlovom v jednom akoze kempe, pojdeme na obed. Samozrejme, kedze sme sli prvi, sme zabludili a netrafili sme. Presli sme az do dalsieho kempu, kde nam povedali, ze to uz sme daleko. Bez mobilu a penazi sme sa rozhodli ich pockat v Zlatej Korune. Pohodovym tempom sme sa dostavili az do Koruny pred poslednym jezom. Po ceste sme stretli dve polonahe baby na lodiach a ozratu vychodniarsku posadku bez padiel. Zacina prsat. Stretli sme nasich a splavujeme spolu az do ciela. Prsi tak neskutocne, ze viac sa to asi neda. Po parkoch bezime ku autu a ideme do kempu. Po ceste na kruhaci zistujeme, ze Krumlov je zaliaty. Beznadejne. Robime obchadzku a ideme zachranovat stan. Stan prezil az na par kvapiek dovnutra. Chalani si nosia jedlo priamo do stanu. Pred stanom sa nam vytvara jazierko. Po chvilke dazd uticha.

Rano je pocasie nevhodne na splav a radsej ideme do Krumlova. Navstivime pivovar, ked nie v Budejoviciach, aspon v Krumlove. Veeela ludi, skvela atmosfera. Kupujeme kraviny a snazime sa minut ceske koruny. Davame si poslednu svieckovu a zapijame genialnym pivom. Rozlucime sa a odchadzame.