Veru tak. Zobrali sme Elišku do zahraničia na dovolenku. Ono by sa to ani celé nemuselo diať nebyť mňa a mojich adrenalínových chúťok a keďže som už stará tridsaťročná korytnačka, využila som, že mám narodky v lete a išla som si splniť nejaké tie sny :). Menovite sa jedná o rafting na Soči a aj kaňoning.
Na túto cestu som nalákala viac ľudí (nech sa mi má kto starať o dieťa, kým sa budem máčať v ľadovej vode), a to: Tomáš, Eliška (samozrejme), moja mama, brat, jeho priateľka Lenka a jej mama Janka. Pekná zostava, čo? Cestovali sme dvoma autami s tým, že Eliška ako najmenší člen výpravy má najviac vecí (!).
Že pôjdeme našim autom, to bolo jasné hneď. Nuž ale keď sa nám pár týždňov pred odchodom do...kakala klíma, tak nám nebolo jasné, či to do tých tepiel smerom na juh bez klímy riskneme. Aj keď nám bolo ponúknuté auto z Lenkinej firmy s klímou, riskli sme to a šli sme nakoniec našou Oktávkou a autom z Lenkinej firmy.
Mali sme zarezervovaný apatrmá (schválne bez "n"), kde sme boli všetci spolu. Mali sme tam všetko - kuchyňu s obývačkou, dve izby, dve kúpelňe, kopec pavúkov a...vírivku!!! Samozrejme sme ju dosť využívali, najkrajší bol prvý večer, keď sme sa tam naložili a pozorovali perseidy.
Mali sme zarezervovaný apatrmá (schválne bez "n"), kde sme boli všetci spolu. Mali sme tam všetko - kuchyňu s obývačkou, dve izby, dve kúpelňe, kopec pavúkov a...vírivku!!! Samozrejme sme ju dosť využívali, najkrajší bol prvý večer, keď sme sa tam naložili a pozorovali perseidy.
DEŇ PRVÝ
Vyrazili sme ráno, aby sme bolí čo najmenej času na poludňajšom slnku. Cez noc sme zatiaľ ísť nechceli, lebo čistý čas cesty je 4 hodiny a keďže je Eliška dobrý nočný spáč a mala by potom problém zaspať, ak by sme ju presunuli, tak sme šli hneď ráno. S pár zástavkami sme to zvládli v dobrom čase, prišli sme na ubytko okolo tretej. Potom sme šli na prechádzku po okolí.
Odtiaľ sme mali ísť na chatu po "ceste pre autá" - slovinci majú asi všetci tanky alebo aspoň veľké teréňáky, pretože tá cesta nebola veľmi vhodná na prechádzku kočíkom :).
Nuž ale keď sme už boli odhodlaní a nemali sme náhradný plán, tak sme striedavo kočíkom - koníkom - pešo dopracovali do cieľa s dvojnásobným trvaním.
Popri ceste sme narazili aj na takéto výtvarné dielka.
Dali sme si tam obed, pivo a oddych spolu s Eliškou, ktorá si tiež na lúčke pospinkala. Za reštauráciou bolo aj ihrisko a po lúke stále dookola behala ovčia rodinka, ktorá nám aj skočila nielen do piva, ale aj do záberu ;).
Naspäť sme už našťastie šli inou - lepšou cestou. A hlavne viac z kopca :).
DEŇ TRETÍ
Tu sa už začína moje adrenalínové dobrodružstvo. Keďže sme bývali hodinu od miesta stretnutia na splavy, museli sme vstávať skôr a cestovať. Myslela som si, že v prvý deň pôjdem splavovať, no hneď ma vyviedli z omylu, že dnes mám na pláne kaňoning. Nevadilo mi to, aj keď som bola psychicky pripravená na splav. Nakoniec to ale vypálilo celé skvelo a som rada, že sa to vymenilo. Čiže nakoniec som 30tku strávila v kaňone :).
Na mieste stretnutia nám dali neoprény, ktoré sme si mali obliecť až na mieste. To znamená, že sme cca trištvrte hodiny šliapali hore kopcom v plavkách a na sebe sme mali neoprény. Spotili sme sa riadne, neviem si predstaviť, že by sme tie neoprény už mali na sebe a tak šliapali hore.
Po inštruktáži sme sa vydali pozdĺž kaňonu prekonávať tie najrôznejšie prekážky. A ja som prekonávala strach z výšok :).
Prekážky boli rôzne - šmýkľavky, menšie aj väčšie vodopády, preskakovanie a vôbec všetko čo sa dá v kaňone robiť. Voda na počudovanie nebola studená (Soča bola studenšia), ale po prvých pádoch do vody, keď mi tá studená voda išla do dutín a celej hlavy, som si už potom zapchávala nos a bolo to v pohode. Už len ten strach z výšok :)
Celý prechod kameňom trval celé doobedie - čistý čas je cca 2 hodky ak nerátam presun tam aj späť.
Ešte bol po ceste jeden vodopádik - cca 13 metrový, ktorý vyzeral príšerne, nikto sa naň neodvážil a tak sme svoju cestu po kaňone už skončili. Tomáško bol celý čas niekde v lese pri nás a fotil nás.
Nakoniec sme išli cez ruskú cestu, nech sa aj šofér troška pobaví.
Stretli sme sa so zbytkom skupiny, ktorí práve dopapali obed. Pridali sme sa k nim a keďže sme mali ešte čas, šli sme autom na neďaleké jazero Jasna, kde je známa socha kozorožca.
Vyhnali nás odtiaľ mraky a studený vzduch. Večer keď som uložila Elišku ma nechceli zo záhadných okolností pustiť do kuchyne a zdržovali ma. Keď ma už nakoniec pustili, čakalo tam na mňa prekvapko! Krásna jahodová tortička s troma X (akože tri krížiky). No proste boli strašne zlatí a veľmi ma potešili :)). Tak sme si ju podelili bratsky, zahrali zopár hier a tie som ani nehrala, pretože som bola taká unavená, až som skoro zaspala na gauči :).
DEŇ ŠTVRTÝ
A môj druhý adrenalínový deň. Ideme na splav. Asi po 10tich minútach, čo sme prišli opäť na miesto činu, inštruktor presvedčil Tomáša, aby šiel s nami na splav. Čiže nakoniec namiesto raftu, kde by som bola spolu s ďalšími ľuďmi som šla s manželom na KAJAKU! Povedali sme si, že keď už sme tu, vyskúšame niečo iné. Keďže sme už "prekanojkovaní", vyskúšali sme aj túto možnosť. Nakoniec sme boli veľmi vďační, že nás presvedčil, pretože na rafte by som sa strašne nudila. Naša loď bola doslova raketa, predbiehali sme úplne všetkých a ani sme nevedeli, ako :).
Vyrazili sme ráno, aby sme bolí čo najmenej času na poludňajšom slnku. Cez noc sme zatiaľ ísť nechceli, lebo čistý čas cesty je 4 hodiny a keďže je Eliška dobrý nočný spáč a mala by potom problém zaspať, ak by sme ju presunuli, tak sme šli hneď ráno. S pár zástavkami sme to zvládli v dobrom čase, prišli sme na ubytko okolo tretej. Potom sme šli na prechádzku po okolí.
šli sme sa pozrieť na miestny kostol
zaujímavá architektúra :)
Po prechádzke sme sa už len vybaľovali a chystali večeru - guláš. Keďže už prvý deň bol vyčerpávajúci, vírivku sme vyskúšať museli :) už len kvôli perseidom, ktoré v ten deň mali byť najzreteľnejšie.
DEŇ DRUHÝ
Na pláne bol výletík do blízkosti blízkeho svetového moderného lyžiarskeho strediska. Hneď po vyštartovaní nám ale Oktávka začala vyblikávať že haló, aj ja tu som a idem zám (doslova) zavariť na problém s vodou. Začala sa nejako podozrivo strácať a veru chladiť motor v týchto teplách jednoznačne potrebujeme. Tak teda chlapi išli do Krajnskej Gory vyhľadať pomoc. Obstáli dobre aj zle - automechanik na nich nemal čas, ale nakúpili a doliali veľa vody do chladiča a zrazu problém prestal...
Stálo to ale za to, nakoniec sa nám vyskytol takýto pohľad.
Naspäť sme už našťastie šli inou - lepšou cestou. A hlavne viac z kopca :).
Koníka Eliške robil skoro každý :)
posledný pohľad na lyžiarske stredisko pohladeného slnkom
DEŇ TRETÍ
Tu sa už začína moje adrenalínové dobrodružstvo. Keďže sme bývali hodinu od miesta stretnutia na splavy, museli sme vstávať skôr a cestovať. Myslela som si, že v prvý deň pôjdem splavovať, no hneď ma vyviedli z omylu, že dnes mám na pláne kaňoning. Nevadilo mi to, aj keď som bola psychicky pripravená na splav. Nakoniec to ale vypálilo celé skvelo a som rada, že sa to vymenilo. Čiže nakoniec som 30tku strávila v kaňone :).
Na mieste stretnutia nám dali neoprény, ktoré sme si mali obliecť až na mieste. To znamená, že sme cca trištvrte hodiny šliapali hore kopcom v plavkách a na sebe sme mali neoprény. Spotili sme sa riadne, neviem si predstaviť, že by sme tie neoprény už mali na sebe a tak šliapali hore.
náš inštruktor Mišo
Celý prechod kameňom trval celé doobedie - čistý čas je cca 2 hodky ak nerátam presun tam aj späť.
čľup a už som tam :)
spoločná foto pod vodopádom musí byť :)
a nakoniec sme mali do tohto skočiť! Hahaha no way...:D
už niet cesty späť :D
Nakoniec sme išli cez ruskú cestu, nech sa aj šofér troška pobaví.
Wall-e :)
Eliška sa chcela odfotiť s každým a teraz mala aj účes zo 70tich rokov :D
Roman si vyskúšal chodenie po ľadovej vode. Čakáme, kedy nám oznámi, že ho pobolieva hrdlo :)
Dali sme si aj zmrzlinku, pochodili jazerá (sú tam dve rozdelené úzkou plážou) a aj vyskúšali zmyslový chodník.
DEŇ ŠTVRTÝ
A môj druhý adrenalínový deň. Ideme na splav. Asi po 10tich minútach, čo sme prišli opäť na miesto činu, inštruktor presvedčil Tomáša, aby šiel s nami na splav. Čiže nakoniec namiesto raftu, kde by som bola spolu s ďalšími ľuďmi som šla s manželom na KAJAKU! Povedali sme si, že keď už sme tu, vyskúšame niečo iné. Keďže sme už "prekanojkovaní", vyskúšali sme aj túto možnosť. Nakoniec sme boli veľmi vďační, že nás presvedčil, pretože na rafte by som sa strašne nudila. Naša loď bola doslova raketa, predbiehali sme úplne všetkých a ani sme nevedeli, ako :).
Náš inštruktor (náš preto, lebo si nár rozdelili na tých, čo sú v rafte a nás "dvojky") to zobral po svojom a splavoval Soču na paddleboarde, ktorý som si aj neskôr aj na chvíľu vyskúšala! Nebola to žiadna sranda, strašný zaberák na nohy, ale veľmi zaujímavé a myslím, že som na tom nestála posledný krát ;).
BTW nakoniec sa ukázalo, že je ten inštruktor na paddleboarde je brat mojej spolužiačky z výšky. No haluz. Počasie sme mali až gýčovo krásne a keďže deň predtým pršalo a bolo viac vody, šli sme dlhší úsek. Nakoniec nám to trvalo skoro 4 hodiny. Takže aj preto som rada, že sa mi ten kaňoning so splavom vymenil :).
Rieka bola prenádherná, priezračno - tyrkysová. Dokonca z vody jedného vodopádu sme sa mohli kľudne napiť, taká je čerstvá. A chutila neskutočne božsky! Počas splavu sme mali jednu zastávku, kde sme si mohli skočiť z veľkého balvanu do rieky. Našiel sa len jeden odvážlivec.
Celú cestu sme s Tomášom išli jak draci, ani sme sa nehádali (!), no tých pár hodín pádlovania sme teda cítili riadne každý sval a ku koncu sme boli úplne vysilení. Až tak, že pri posledom kameni sme sa otočili a skončili vo vode. Unavení, ale plní zážitkov sme išli na obed do ospevovanej reštaurácie na moste.
Boli sme už takí vyčerpaní, že sme šli naspäť na ubytovanie. Mama s Eliškou boli medzičasom na prechádzke v neďalekom parku, kde vyviera Sáva. Roman s Lenkou a jej mamou boli pozrieť Ľubľanu. Všetci sme sa stretli podvečer a spravili si risotto na AMC spôsob.
DEŇ PIATY
A aj kritický. Myslím fyzicky. Všetci už boli takí vyčerpaní, že vstávali až okolo 9tej, len my so živým budíkom sme vstávali o pár hodín skôr. Dokonca aj Tomáš povedal, že šoférovať bude iba cestou tam a nechcelo sa mu už šoférovať naspäť. Mali sme na pláne odpočinkový program - vyviezť sa autom k jazeru Bohinj a lemriť sa tam celý deň :).
Vodička nebola najteplejšia, ja som bola jediná, ktorá sa okúpala. Ostatní si len omočili nohy a aj Eliška. Voda sa jej páčila, čvachtala sa.
Nakoniec sa ešte skamarátila aj s malou talianskou kamoškou :).
Večer sme si ešte dali posedenie vo vírivke, nejaké hry a šup do postele.
DEŇ ŠIESTY
Už sme nemali žiadny väčší plán, len sa zbaliť, upratať ubytko a ísť domov. Cesta naspäť bola horšia, ku koncu som sa začala v aute variť. Prišli sme domov poobede, už sme nikam nešli, len vybaľovali, práčke sme dali zabrať.
ĎAKUJEM všetkým za to, že sa so mnou podieľali na splnení mojich šialených snov a že so mnou prežívali krásne chvíle v tejto úžasnej krajine.
BTW nakoniec sa ukázalo, že je ten inštruktor na paddleboarde je brat mojej spolužiačky z výšky. No haluz. Počasie sme mali až gýčovo krásne a keďže deň predtým pršalo a bolo viac vody, šli sme dlhší úsek. Nakoniec nám to trvalo skoro 4 hodiny. Takže aj preto som rada, že sa mi ten kaňoning so splavom vymenil :).
Rieka bola prenádherná, priezračno - tyrkysová. Dokonca z vody jedného vodopádu sme sa mohli kľudne napiť, taká je čerstvá. A chutila neskutočne božsky! Počas splavu sme mali jednu zastávku, kde sme si mohli skočiť z veľkého balvanu do rieky. Našiel sa len jeden odvážlivec.
Celú cestu sme s Tomášom išli jak draci, ani sme sa nehádali (!), no tých pár hodín pádlovania sme teda cítili riadne každý sval a ku koncu sme boli úplne vysilení. Až tak, že pri posledom kameni sme sa otočili a skončili vo vode. Unavení, ale plní zážitkov sme išli na obed do ospevovanej reštaurácie na moste.
Boli sme už takí vyčerpaní, že sme šli naspäť na ubytovanie. Mama s Eliškou boli medzičasom na prechádzke v neďalekom parku, kde vyviera Sáva. Roman s Lenkou a jej mamou boli pozrieť Ľubľanu. Všetci sme sa stretli podvečer a spravili si risotto na AMC spôsob.
DEŇ PIATY
A aj kritický. Myslím fyzicky. Všetci už boli takí vyčerpaní, že vstávali až okolo 9tej, len my so živým budíkom sme vstávali o pár hodín skôr. Dokonca aj Tomáš povedal, že šoférovať bude iba cestou tam a nechcelo sa mu už šoférovať naspäť. Mali sme na pláne odpočinkový program - vyviezť sa autom k jazeru Bohinj a lemriť sa tam celý deň :).
Vodička nebola najteplejšia, ja som bola jediná, ktorá sa okúpala. Ostatní si len omočili nohy a aj Eliška. Voda sa jej páčila, čvachtala sa.
Nakoniec sa ešte skamarátila aj s malou talianskou kamoškou :).
DEŇ ŠIESTY
Už sme nemali žiadny väčší plán, len sa zbaliť, upratať ubytko a ísť domov. Cesta naspäť bola horšia, ku koncu som sa začala v aute variť. Prišli sme domov poobede, už sme nikam nešli, len vybaľovali, práčke sme dali zabrať.
ĎAKUJEM všetkým za to, že sa so mnou podieľali na splnení mojich šialených snov a že so mnou prežívali krásne chvíle v tejto úžasnej krajine.
