Vyšlo to tak, že som sa k splavu dostala až teraz. A hneď šup ho jarný na divokejšej rieke, veď čo. Dieťa som s veľkým zármutkom odovzdala na víkend rodine, Eliška to niesla (samozrejme) lepšie ako ja.
Šli sme autom cez české dedinky, spali sme pod stanom, gitarka pri ohni, priatelia...no proste návrat k starým časom.
Našou destináciou bola česká riečka Otava, na ktorú sa oplatí ísť na jar na horný úsek, vtedy je tam plno vody a s tým aj plno zábavy, no aj dobrodružstva. A že sme si ho užili.
moja crew
Na ceste do kempu sme trošku blúdili (trošku = vyše hodiny), prišli sme až okolo ôsmej večer, takže sme hneď zahájili večerný program - na čapáka! Keďže sme samozrejme aj vyhladli a nikde inde nevarili, zobrali sme si taxík z krčmy a šli sme do ďalšej - do mestského pivovaru, kde na našu smolu už tiež nevarili. Tak sme si dali praclíky, pár pív a šli sme naspäť pešo. A že to bola dlhá cesta :D.
Na splavovaie sme mali len dva dni, takže neoprény, prilby, veslá a ide sa! Bola som na lodi s Maťom (háčik) a keďže sa na mňa dohodli, tak v stane s Ivom (!!). Voda bola veľmi živá, rozbúrená a dávala nam teda zabrať. Naplno som pocítila tie roky nesplavovania. Užili sme si dosýta. Dokonca tak, že jeden chrumkavý úsek sme si dali aj na druhý deň znova.
Počasie sme mali až nechutne gýčové - slnko, krásna, ale trošku studená voda, príroda nádherná a to teplo! Úplné leto. Robili sme si prestávky v kempoch, kde sme si dali pivečko, oddýchli, vylehnili na lúke a sušili veci, proste paráda :). Nikto sa do vody nevykotil.
Večer sme popíjali rumík, Johny vytiahol aj gitarku a išlo sa :). Na druhý deň sme si dali časť trasy z predchádzajúceho dňa, pretože to bolo veľmi živé a dobrodružné. Taktiež sa do vody nikto nevykotil. Áno, tiež ma to prekvapuje. Večer sme šli opäť pozrieť, ako varia v pivovare v meste, samozrejme pekne pešo cez mosty.
V deň odchodu nám bolo smutno, nechceli sme opustiť túto krásnu idylku, ale povinnosti (a moje dieťa) čakalo. Prišli sme trošku neskôr, ako sme chceli, ale ešte som zastihla Elišku pred spánkom.
